RD Havlová - Polianka

Kde budeme bývať ?

Rekreačný dom Havlová - Polianka.

Objekt je umiestnený v peknej podhorskej krajine v regióne Malých a Bielych Karpát medzi obcami Priepasné a Polianka, vzdialený 4 km od okresného mesta Myjava. Je typu rodinného penziónu s prenájmom na izby s celkovou kapacitou 26 lôžok.
Objekt je prístupný od hlavnej i príjazdovej asfaltovej cesty. Nachádza sa na samostatnom 4500 m²  oplotenom pozemku s možnosťou parkovania.

Kam na nákup ?

Mesto Myjava. 

(pre zobrazenie čitateľnej mapy je potrebné stlačiť "Ctrl +" ) 

Myjava je strediskom rázovitej kopaničiarskej oblasti medzi Záhorím na jednej strane a Považím na druhej strane. Leží na severe strednej časti Myjavskej pahorkatiny, neďaleko jej hranice s Bielymi Karpatmi. Rozprestiera sa na nive riečky Myjavy, jej ľavostranného prítoku Cengelky a na spodných úsekoch plochých, k doline Myjavy mierne sklonených chrbtov.

Kam na výlety ?

Mesto Brezová pod Bradlom - Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika. 

(pre zobrazenie čitateľnej mapy je potrebné stlačiť "Ctrl +" ) 

Mesto Brezová pod Bradlom sa nachádza na úpätí Malých Karpát asi 80 km od hlavného mesta SR Bratislavy. Krajina v okolí mesta poskytuje skvelé podmienky pre aktívne využívanie voľného času v nádhernom prostredí.  

Nad mestom  sa týči vrch Bradlo, na ktorého vrchole sa nachádza Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika, rodáka z neďalekých Košarísk. Národná kultúrna pamiatka. Pamätník pripomínajúci život a dielo významného politika a vedca, postavené v roku 1928 podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča je umiestnené na najvyššom vrchu Myjavskej pahorkatiny - Bradle. Charakteristická bielo žiariaca terasovitá stavba so štyrmi obeliskami predstavuje typickú čistotu architektonického prejavu významného architekta Dušana Jurkoviča v harmonickej súhre s okolitou krajinou. Celá stavba je postavená z blokov zo spišského travertínu. Pamätník sa skladá z troch hlavných častí - dvoch terás a vlastného náhrobného objektu, kvádrovej tumby. Toto jedinečné architektonické dielo môžeme smelo zaradiť medzi klenoty memoriálnej architektúry.  

Mesto Čachtice - Čachtický hrad.  

(pre zobrazenie čitateľnej mapy je potrebné stlačiť "Ctrl +" ) 

 História:

So žiadnym hradom na Slovensku sa nespája toľko príbehov a legiend ako s Čachtickým hradom. Takmer všetky ich má na svedomí Alžbeta Báthoryová. Alžbeta Báthoryová manželka Františka Nádasdyho Alžbeta, rodená Báthoryová, je najvýznamnejšou postavou z histórie Čachtického hradu. Šiel o nej chýr, že na svojich majetkoch zabila alebo dala zabiť viacero dievčat a žien. Kúpala sa v ich krvi, aby si zachovala večnú mladosť. Viaceré zaklínacie modlitby a čarodejnícke praktiky jej poradila šafárka myjavského majera. Vo večerných hodinách 29. decembra 1610 ju v čachtickom kaštieli (už neexistuje) prekvapil palatín Juraj Thurzo so sprievodom. V kaštieli našli mŕtve dievča a ďalšie dve boli doráňané. Na druhý deň pani Alžbetu previezli do hradu, kde bola internovaná bez súdneho procesu a rozsudku, len na ústny príkaz palatína až do svojej smrti 21. augusta 1614. Jej spoločníci a spoluvinníci (napríklad šafárka myjavského majera) boli odsúdení a popravení v Bytči už v roku 1611. Na začiatku 18. storočia počas Rákócziho protihabsburského povstania bola na Čachtickom hrade dislokovaná posádka cisárskych vojakov. V bojoch značne poškodený hrad potom nejaký čas slúžil ako väzenie, ale keď v roku 1799 vyhorel, zostal celkom opustený.

Cesta na hrad : 

Najkrajšia trasa na Čachtický hrad je pre peších návštevníkov z obce Višňové (230 metrov). K Čachtickému hradu možno z tejto obce vystúpiť dvoma cestami. Jedna vedie od parkoviska na južnom okraji dediny a je označená zelenými turistickými značkami. Stúpa v južnom svahu hradného vrchu až k hradnej bráne. Druhá smeruje zo severného okraja obce Višňové po žltej turistickej značke. Musíme prejsť po moste cez riečku, prekročiť hradskú a vystúpiť hore strmou dolinou.

Motoristi poznajú najmä prístup z Čachtíc po asfaltovej ceste až ku parkovisku pod hradom. Táto cesta je tiež zeleno značkovaná a pešo o niečo dlhšia ako z Višňového. Výhľad z romantických zrúcanín Čachtického hradu (375 metrov) je jedinečný. Na severe vidíme malebnú krajinu Myjavskej pahorkatiny a v pozadí Biele Karpaty s Veľkou Javorinou. Západným smerom zazrieme i Bradlo a v diaľke hrad Branč. Na juh a na východ sa nám otvára dolina Váhu a Považský Inovec.

Mesto Častá - Hrad Červený Kameň.  

(pre zobrazenie čitateľnej mapy je potrebné stlačiť "Ctrl +" ) 

Hrad Červený Kameň leží pár kilometrov od mesta Modra. V obci Častá odbočíte podľa smerových tabúľ. Táto národná kultúrna pamiatka sa zaraďuje medzi najväčšie turistické atrakcie západného Slovenska. Hrad postavili asi v 30. rokoch 13. storočia. Do 16. storočia tu stál starší stredoveký hrad, založený vdovou po kráľovi Přemyslavovi Otakarovi I. Bol súčasťou vnútornej línie obranného pevnostného systému Uhorského kráľovstva.
V roku 1523 získal hrad Alexej Turzo. Za vlády bratov Fuggerovcov od roku 1535 sa mal stať dôležitým medziskladom medi medzi Banskou Bystricou a trhmi v Stredomorí a v Nemecku. Hrad prešiel viacerými stavebnými úpravami. Vybudovali sa vysoko zaklenuté pivnice, ktoré sa trámovými stropmi dali prehradiť na viacpodlažný priestor. Tieto pivnice dlhé 72 m a vysoké 9 m a sú najväčšie v strednej Európe. Až do roku 1945 bol hrad sídlom Pálfiovcov. Červený Kameň vo svojej dobe predstavoval jednu z najmodernejších renesančných stavieb.
Expozíciu hradu tvoria zbierky historického nábytku, výtvarných diel, zbraní, porcelánu, keramiky, bohaté štukové a freskové výzdoby interiérov. Súčasťou sú aj priestory hradnej kaplnky, lekárne, knižnice a rytierskej sály. Sprístupnená je aj zreštaurovaná Salla Terena (zimná záhrada). Hradnú obrazáreň tvoria unikátne umelecko-historické diela, prehliadkou ktorých si môžete spríjemniť čakanie na vstup do hradnej expozície. Krásnym miestom na oddych je tiež nádvorie hradu s fontánou, ktorú zdobí erb rodu Pálfiovcov.
Prehliadka s lektorským výkladom trvá približne 1,5 hod.
V areáli hradu sa nachádza Sokoliarsky dvor "Astur", kde sa počas sezóny prezentujú letové ukážky dravcov.
Priamo na hrade je možné občerstviť sa v Zámockom libresse alebo pri vchode do areálu v reštaurácii "Taverna pod baštou". Nájdete tu aj obchodíky s perníkmi alebo darčekovými predmetmi a starožitnosťami.
Na lúkách pred hradom sa môžu deti previesť na koníkoch.

Otváracie hodiny:

muzeálny okruh so sprievodcom

maximálne 40, minimálne 5 návštevníkov v jednej skupine, ktorí sú povinní riadiť sa Návštevným poriadkom :

máj až september:

• pondelok - nedeľa: od 9.00 do 17.00 hod. (vrátane), prehliadky pre vopred neobjednaných návštevníkov v slovenskom jazyku začínajú každú celú hodinu, ak bude veľký záujem zo strany neobjednaných návštevníkov a momentálne možnosti múzea to dovolia, môžu byť vstupy na tento okruh maximálne každých 15 minút,

okruh Renesančná pevnosť so sprievodcom

(maximálne 40, minimálne 5 návštevníkov v jednej skupine)

• máj, jún, september: sobota, nedeľa a štátny sviatok - prehliadky pre vopred neobjednaných návštevníkov začínajú o 10.00, 12.00, 14.00 a 16.00 hod.
• júl, august: pondelok až nedeľa - prehliadky pre vopred neobjednaných návštevníkov začínajú o 10.00, 12.00, 14.00 a 16.00 hod.

severná bašta (s výstavou) a hradná strážnica bez sprievodcu

• máj až september: pondelok - nedeľa od 9.00 do 17.00 hod.

Mesto Smolenice 

(pre zobrazenie čitateľnej mapy je potrebné stlačiť "Ctrl +" ) 

Smolenický zámok 

Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na začiatku nášho storočia, majiteľ smolenického a dobrovodského panstva gróf Jozef Pálffy starší (1853-1920), na rumoviskách starého hradu. Prvé práce na budovaní zámku sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou kaplnky v južnej bašte. Bašty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastrešili. Dodnes na nich poznať staré murivo a novšiu nadstavbu. Vchod je zabezepčený vlastne dvoma bránami, starou bránou- drevenou, okovanou medeným plechom, a novšou bránou zo železných rúrok, ktorá sa používa cez deň. Na noc sa vchod uzatvára starou medenou bránou, ktorá bola zhotovená ešte začiatkom nášho storočia, ale namontovaná bola až roku 1950. Brána predstavuje jediný vchod do zámku.
Skutočná výstavba hlavnej zámockej budovy sa začala roku 1911. Mohutná stavba hlavnej budovy sa skladá z dvoch krídel:
1. ľavé krídlo smeruje od veže na juhovýchod
2. pravé krídlo smeruje severovýchodne
Celá budova s vežou sú zhotovené zo železobetónu. Podľa spomienok starších občanov zo Smoleníc na stavbe zámku vraj použili po prvý krát portlandský cement.
Smolenický zámok je obývaným objektom a nie pamiatkovým zámkom, v ktorom by sa mohli robiť hromadné prehliadky alebo návštevy jednotlivých turistov. Je kongresovým centrum SAV.
Neoddeliteľnou súčasťou Smolenického zámku je rozľahlý anglický park.

  Jaskyňa Driny

 Mapa prístupu k jaskyni

 

Poloha jaskyne

Jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku. Nachádza sa v Smolenickom krase v Malých Karpatoch juhozápadne od Smoleníc, v blízkosti rekreačného strediska Jahodník. Leží na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Vchod do jaskyne na západnom svahu vrchu Driny, ktorý vystupuje z juhozápadného úbočia Cejtacha, je v nadmorskej výške 399 m.

Prístup k jaskyni

Parkovisko leží 1 km od dediny Smolenice pri rekreačnom stredisku Jahodník, severozápadne od Trnavy v Malých Karpatoch. Vzdialenosť jaskyne od parkoviska je 1 km lesnou cestou s prevýšením 100 m, prístup trvá asi 20 min. Záver chodníka je pomerne strmý so 100 schodmi.

História jaskyne

  V minulosti lesný hájnik Ján Hirner, ktorého synovia Teodor, Richard a Alexander robili výskum v Smolenickom krase, upozorornil smolenických nadšencov na záhadnú dieru na Drinách, kde si robili brlohy líšky, jazvece a kuny. Občas tu vliezol pes, ktorý prenasledoval zver a viac sa nevrátil. Povrávalo sa, že diera je hlboká a vedie do podzemných chodieb, ale nik sa neodvážil dolu spustiť. V roku 1920 začala robiť prieskum v Smolenickom krase a najmä na Drinách samostatná skupinka Smolenických nadšencov, ktorých tiež sprvoti lákali Janošíkové poklady. Boli to Imrich Vajsábel, Silvester Vallo, Alexander Vallo a Alojz Vajsábel. Neskôr sa k nim pridali Štefan Banič a jeho syn Ján Banič. Všetci už poznali záhadnú dieru na Drinách a pokúsili sa ju vyčistiť. Rozhodujúcim rokom sa stal rok 1929, keď sa rozhodli začať s vyčisťovacími prácami v zatarasenom komíne na Drinách. Prví sa na dno komína dostali: Imrich Vajsábel a Ján Banič, ktorých pokladáme za objaviteľov jaskyne Driny, koncom roka 1929. Obidvaja urobili potom prvé odstrely na dne komína, čím sa im odkryli chodby s nádhernou kvapľovou výzdobou. Prví návštevníci schádzali do jaskyne objavným komínom po rebríkoch na vlastnú zodpovednosť.

 

Katastrálne územie: Smolenice
Dĺžka prehliadkovej trasy: 450m
Trvanie prehliadky: 35 min.
Obdobie prevádzky: 1.04.-31.10.

Cenník platný od 1. Jan 2011 do 31. Dec 2011 (zmena vyhradená)

Jaskyňa	Vstupné			Poplatky
	dospelí	študenti*1	deti*2	foto/video	mimoriadny vstup*3
Driny	5.00 €	4.00 €	2.50 €	7.00 €	30.00 €

Vysvetlivky:^*1 - študenti s platným preukazom, dôchodcovia
^*2 - deti od 6 do 15 rokov, invalidi
^*3 - Mimoriadny vstup sa môže uskutočniť na požiadanie návštevníkov po dohode so správcom aj medzi hodinami pravidelných vstupov. Nesmie sa tým narušiť plynulosť prevádzky jaskyne a treba zaplatiť poplatok. Pravidelný vstup sa uskutoční pri minimálnom počte 4 osôb o 10 hod., 11 hod., 12 hod., 13 hod., 14 hod., 15 hod., 16 hod., 17 hod. každý deň okrem pondelka.